Občas si kladiem otázku: “Čo ma ťahá späť k vode?” Ak by som sa vrátil na začiatok svojho príbehu, tak by to bolo nadšenie z rýb ako tvorov.
Keď som bol ešte malý a otec ma nechával doma, tak som vždy netrpezlivo čakal, akú rybu prinesie domov. Miloval som pozorovať, ako sa správajú, fotiť sa s nimi a všetko s tým spojené. Prvé výpravy k vode toho priniesli ešte viac. Prepadol som loveckej vášni ako asi každý rybár, no pre každého z nás sú ryby niečo iné. Niekto hľadá oddych od stresu, iný chce z vody dostať tú najväčšiu rybu a spraviť si s ňou peknú fotografiu alebo ďalší chce chytiť rybu, aby si spestril svoj jedálniček. Myslím si, že nezapadám ani do jednej z týchto skupín.
Keď som mal 12 rokov, tak mi zomrel otec a na ryby som na niekoľko mesiacov úplne zabudol. Čo ma k nim priviedlo späť? Keď som sa konečne odvážil vrátiť späť k vode, tak som si uvedomil, že to je spojenie so všetkým pekným, čo som mohol zažiť so svojim otcom. Vždy keď nahadzujem udicu, tak si spomeniem, ako ma to všetko môj otec učil. Na všetky momenty, ktoré ma robili šťastným... Chytiť peknú rybu je už len bonus. Vraví sa, že čas strávený na rybách sa do celkovej dĺžky života neráta. Myslím si, že to tak je. Čas strávený na rybách mi príde iný. Ako by to všetko pekné pri vode ostávalo a ja sa pre to vždy vrátil znova a znova k vode, no nemohol si to od nej odniesť.
Každá možnosť vyraziť k vode je pre mňa aj výzvou spoznať nových ľudí, naučiť sa niečo nové a zdokonaliť sa. Nikdy neviete, čo nové na vás pri vode čaká a to je to najkrajšie, preto by sme mali tráviť čo najviac času pri tom, čo nás robí šťastnými a dáva nám niečo, čo inde nenájdeme. Život je príliš krátky, aby sme robili niečo, čo nás nebaví a myslím si, že peniaze by nemali byť to rozhodujúce, keď hľadáme prácu, školu atď.
Ak by som si spomenul na pár zážitkov od vody a dal všetko to šťastie a nadšenie do jedného balíka, tak by v ňom bola asi najlepšia podoba mňa samotného, a tak skúsim opísať jeden zážitok, ktorý zmenil môj pohľad na rybárčenie.
Keď už leto dávalo poslednú bodku za teplými dňami, prišiel ten čas na najväčšie ryby, a tak som brata zavolal na rybačku. Najbližšie bola Sĺňava a ako študent som si veľmi vyberať nemohol, pretože peňazí veľa nebolo. Kúpili sme pár kg halibut peliet a vyrazili. Po príchode už bola skoro tma a ja som asi pri 14°C vo vetre okolo 45 km/h vyvážal svoje montáže len na nafukovačke. Susedia, naobliekaní v zimných bundách, sa pozerali na mňa ako na nejaké zjavenie, ale tak ani sa moc nečudujem. Pod háčik som dal svoje obľúbené nástrahy od Tandem Baits a dúfal, že sa nejaký ten kapor ulakomí. Bol som celkom zvedavý, keďže som použil prvýkrát kombi montáž zo šnúrky a fluorocarbónu. Čo sa však pokazilo? Trochu sme sa pochytili s bratom a ten odišiel so slovami, že tam so mnou nebude a mám ísť domov, ako chcem. No čo už... Tak som chytal ďalej. Vlastne som ani na výber nemal. Ľahol som si spať, ale dlho to netrvalo. Započul som píííp a o chvíľku znovu, tak som to šiel skontrolovať. Asi každú minútu mi pípol signalizátor a pomaly mi klesal swinger, tak som si povedal, že to skúsim seknúť. Po zdvihnutí udice si hovorím: “To bude koreň.” Zaprel som sa viac a kúsok som s tým pohol. Bolo to naozaj divné. Začal som sa zapierať z celej sily a pomaličky som to ťahal. Prešlo možno 20 minút a začala mi bzučať cievka. Vtedy som pochopil, že to musí byť obrovská ryba.
Myslím, že dlhšie mi počas môjho života ani ryba z cievky neťahala, a to som ju mal celkom natvrdo. Rybu som ťahal asi zo vzdialenosti 500m bez použitia člnu na priehrade plnej prekážok. Bol to úžasný zážitok! Keď bola ryba už pod brehom, ponoril som podberák a čakal, kým sa vynorí. Omyl! Ryba bola dosť veľká a v plytkej vode sa nedala dotiahnuť, tak som šiel po kolená do vody. Nastal obrovský šplechot a rybu sa mi nedarilo celú dostať do podberáka. Pomyslel som si, že to bude asi sumec. Chvíľku som sa ešte trápil a podarilo sa! Je to kapor! Rýchlo som ho odvážil a ukázalo mi krásnych 18kg čistej váhy. Dodnes je to môj najväčší kapor zo zväzovej vody.
A čo mi bolo najviac ľúto? Že som vtedy nemal pri sebe brata. Naozaj to nie je len o rybách! Je to o ľuďoch, o rodine, o tých chvíľach, ktoré spolu môžme prežiť niekde, kde nás to baví. Brat nakoniec ráno prišiel a ja som mu s nadšením prerozprával svoj zážitok a bol rád, že sa už nehádame.
Autor: Dominik Musil
